Úzkosť, emócie a osamelosť
Úzkosť u dospievajúcich: príznaky, ktoré rodičia často prehliadajú
Úzkosť u tínedžera často nevyzerá ako strach – skôr ako bolesti brucha, výbuchy hnevu alebo „lenivosť“. Ako rozpoznať, kedy ide o viac než bežný stres, a ako reagovať tak, aby sa dieťa otvorilo.
PhDr. Zuzana Oravcová
Psychoterapeutka · 20+ rokov praxe
Kľúčové body
- Úzkosť sa u dospievajúcich často prejavuje telesne (bolesti brucha, búšenie srdca, únava) alebo cez podráždenosť.
- Bežný stres odznie; úzkostné ťažkosti pretrvávajú týždne a bránia dieťaťu fungovať v škole či vo vzťahoch.
- Pomáha emócie validovať („rozumiem, že sa bojíš“), nie bagatelizovať („to nič nie je“).
- Ak úzkosť trvá, vyhľadajte psychológa alebo Centrum poradenstva a prevencie; pri kríze Linku detskej istoty 116 111.
Keď si predstavíme úzkosť, väčšina z nás vidí vystrašené dieťa. V skutočnosti u dospievajúcich úzkosť často nosí úplne inú masku — bolesti brucha pred školou, výbuchy hnevu pre maličkosť, alebo „lenivosť", za ktorou sa skrýva strach, že to aj tak nezvládnem. Práve preto ju rodičia tak ľahko prehliadnu.
Ako vyzerá úzkosť u tínedžera
Dospievajúci ešte nemá slová na to, čo cíti — a tak to hovorí telo a správanie. Časté prejavy:
- Telesné príznaky: bolesti brucha či hlavy, búšenie srdca, únava, problémy so spánkom.
- Podráždenosť a výbuchy: úzkosť sa u tínedžerov často prejavuje ako hnev, nie ako plač.
- Vyhýbanie sa: odmieta školu, výkony, nové situácie, stretnutia s ľuďmi.
- Nadmerné premýšľanie: opakované otázky „a čo ak…", potreba mať všetko pod kontrolou.
Kedy ide o viac než bežný stres
Bežný stres je krátkodobý a odznie, keď pominie jeho príčina — napríklad po písomke. O úzkostnej ťažkosti hovoríme vtedy, keď napätie pretrváva týždne, objavuje sa aj bez zjavného dôvodu a bráni dieťaťu bežne fungovať — spať, chodiť do školy, byť s kamarátmi.
Ako reagovať, aby sa dieťa otvorilo
- Validujte, nebagatelizujte. „Vidím, že ti je ťažko, som tu s tebou" otvára dvere. „To nič nie je" alebo „iní to majú horšie" ich zatvára.
- Najprv počúvajte, neradťe hneď. Dieťa zvyčajne nehľadá riešenie, ale pocit, že je vypočuté a prijaté.
- Nepýtajte sa stále „čo ti je". Skúste spoločnú aktivitu — pri prechádzke či šoférovaní sa rozpráva ľahšie než zoči-voči.
- Pomenujte, že úzkosť je zvládnuteľná. Nie je to slabosť ani niečo, čoho sa treba hanbiť.
Kam sa obrátiť na Slovensku
Ak úzkosť pretrváva, oslovte školského psychológa, Centrum poradenstva a prevencie (CPP) alebo klinického psychológa či psychoterapeuta. Mladým je nonstop a zdarma k dispozícii Linka detskej istoty 116 111 a online poradňa IPčko.sk.
Potrebujete pomoc hneď? Ak je dieťa v akútnej kríze alebo hovorí o ubližovaní si, neváhajte sa obrátiť na Linku detskej istoty – 116 111 (nonstop, zdarma, anonymne), na online poradňu IPčko.sk alebo na Krízovú linku pomoci – 0800 500 333. Pri bezprostrednom ohrození života volajte 112.
V Mikine pre dušu mladí zisťujú, že úzkosť pozná veľa ich rovesníkov — a že hovoriť o nej je prvý krok, ako ju skrotiť.
Časté otázky
Na koho sa na Slovensku obrátiť?
Čo mám povedať dieťaťu, ktoré má úzkosť?
Ako rozoznám bežný stres od úzkosti, ktorá potrebuje pomoc?
Trápi sa vaše dieťa s podobnou témou?
V Mikine pre dušu sa o tom rozprávame naživo, anonymne a bez hodnotenia. Prvé stretnutie je zdarma.
Vyskúšať prvé stretnutie zdarmaĎalšie články
Sociálne siete a online svet
FOMO: prečo má vaše dieťa pocit, že o všetko prichádza
Sebavedomie, telo a dokonalosť